Očkovanie.org

Tetanus

ochorenie, vakcína, jej účinnosť, nežiadúce účinky.

Tetanus je neprenosné ochorenie, ktoré spôsobuje kŕče kostrového svalstva. Jeho pôvodcom je toxín (tetanospasmin) baktérie Clostridium tetani. Neaktívne baktérie (spóry) sa bežne vyskytujú v zemi, prachu alebo hnoji.

Do tela sa dostávajú cez otvorené rezné alebo hlboké bodné rany, avšak k ich rozmnoženiu môže dôjsť iba v anaeróbnom prostredí tzn. v prostredí, kde nemá prístup kyslík. Inkubačná doba, od momentu poranenia do prvých príznakov, môže byť od niekoľkých dní do troch týždňov. V mnohých prípadoch môže dôsledné vyčistenie rany eliminovať možnosť ochorenia. Hlboké bodné rany a rany s veľkým množstvom odumretého tkaniva by mali byť dokonale vyčistené a čo najdlhšie ponechané prístupu kyslíka.

Typickým príznakom ochorenia je trizmus (kŕčovitý sťah ústneho svalstva), po ktorom nasleduje tuhnutie krku, problematické alebo nemožné prehĺtanie a strnulosť hrudných a lýtkových svalov. Medzi ďalšie príznaky patrí zvýšená teplota, potenie, zvýšený krvný tlak a epizódy zrýchleného tepu. Často sa môžu vyskytovať niekoľkominútové kŕče, ktoré sa objavujú 3 až 4 týždne. Tonické (dlhodobo napnuté) a klonické (šklbavé) kŕče kostrového svalstva, ktorými je tetanus charakteristický, môžu viesť až k smrteľnému zastaveniu dýchania.

Aký rozšírený je tetanus?
Tetanus je vo vyspelých štátoch sveta veľmi zriedkavý, a to aj v tých krajinách, kde očkovanie proti tetanu nie je povinné, ale len odporúčané. V USA sa v období 1990-1999 vyskytlo 473 prípadov tetanu, čiže v priemere 47 prípadov ročne. Z nich bolo 70 prípadov smrteľných - približne 7 prípadov ročne. Úmrtnosť bola teda 15%. V Austrálii sa ročne vyskytuje v priemere 10 prípadov tetanu, s úmrtnosťou 10%. V Kanade bolo za posledné roky (od roku 1991) zaznamenaných v priemere 5 prípadov tetanu ročne, so žiadnymi smrteľnými prípadmi.

Vakcína proti tetanu
Vakcína proti tetanu sa stala dostupnou v roku 1933. Počas štyridsiatych rokov bola vakcína kombinovaná spolu s toxoidom diftérie a čierneho kašľa (pertusis) pod názvom DPT vakcína. V súčasnosti je možné podať tetanovú vakcínu ako samostatnú očkovaciu látku alebo v kombinácii s difterickou vakcínou (DT), alebo v kombinácii s vakcínami proti diftérii a nebunečnému čiernemu kašľu (DTaP).

Aká bezpečná je vakcína proti tetanu?
Niekoľko štúdií zdokumentovalo súvislosť medzi tetanovou vakcínou a bežnými vedľajšími účinkami. Medzi lokálne reakcie patria erytém (abnormálny zápal v mieste vpichu), indurácia (abnormálne zatvrdnutie v mieste vpichu), bolesť a precitlivenosť, abscesové a uzlíkové útvary, podkožná atrofia. Medzi systémové reakcie patria horúčka, bolesť hlavy a svalov, zimnica a malátnosť.

Mnohé štúdie a popisy prípadov spájajú tetanovú vakcínu s ťažkými a dokonca aj smrteľnými reakciami ako neurologické a paralytické poruchy (napr. Guillain-Barré syndróm), demyelinizačné ochorenia, artritída, zápal kĺbov, anafylaktický šok a iné život ohrozujúce alergické reakcie. Napríklad už v roku 1966 Journal of the American Medical Association zdokumentoval prípad periférnej neuropatie po zaočkovaní tetanovou vakcínou.

V rokoch 1967 a 1972 výskumní vedci potvrdili súvislosť medzi touto vakcínou a post-vakcinačnou neuritídou (zápal nervov), napríklad „paralýzou rekurentného nervu“ a „neuropatiou plexu brachialis“.

V roku 1977 Journal of Neurology priniesol prípad 36 ročnej ženy, u ktorej sa päť dní po tetanovke rozvinuli neurologické symptómy ako strata zmyslového vnímania, letargia a nezrozumiteľná reč. V roku 1978 Journal of Neurological Sciences uverejnil prípad 42-ročnej ženy, u ktorej sa po zaočkovaní tetanovou vakcínou objavil Guillain-Barré syndróm. V nasledujúcom roku výskumníci publikovali informácie potvrdzujúce súvislosť medzi tetanovou vakcínou a rôznymi neuropatiami.

Štúdia uverejnená v New England Journal of Medicine v roku 1981, ukázala, že tetanová vakcína vedie k zníženiu úrovne T-lymfocytov v krvi pod normu. K najväčšiemu poklesu dochádzalo do 2 týždňov po zaočkovaní. Autori štúdie si všimli, že tieto zmenené úrovne sú podobné ako u postihnutých HIV/AIDS.

V roku 1986 publikovali nemeckí vedci prehľad nežiadúcich reakcií po tetanovej vakcíne. Zdokumentovali niekoľko prípadov opuchov a „zápalových zmien v kĺboch“.

V roku 1987 vedci potvrdili „Guillain-Barré syndróm po očkovaní tetanovkou. V roku 1988 publikovali prípad 21 -ročného muža, u ktorého sa po zaočkovaní tetanovkou objavil akútny syndróm stredného mozgu a upadol do kómy. V roku 1989 Annals of Rheumatic Disease zistili súvislosť medzi vakcínou a chronickým zápalom kĺbov. Laboratórne testy indikovali, že použitie vakcíny môže mať za následok reumatickú artritídu.

V roku 1992, Lancet priniesol prípad akútneho zápalu miechy u 50-ročného muža po zaočkovaní tetanovou vakcínou. Najprv pociťoval bolesti hlavy a svalov, slabosť a po dvoch dňoch bol hospitalizovaný s paralýzou nôh, stratou reflexov a zmyslového vnímania, bolesťou chrbta a neschopnosťou vymočiť sa.

Lancet zverejnil aj prípad 11-ročného dievčatka, u ktorého sa po zaočkovaní rozvinul zápal zrakového nervu a myelitída, ktoré u nej následne viedli k slepote, čiastočnému ochrnutiu nôh a strate kontroly močového mechúra.

U.S. Institute of Medicine (IOM) v roku 1994 potvrdil spojitosť medzi tetanovou vakcínou a brachiálnou neuritídou a Guillain-Barré syndrómom. Zverejnil tiež niekoľko prípadov anafylaktických reakcií – ťažké, život ohrozujúce alergické reakcie vedúce k opuchom úst, neschopnosti dýchať, šoku, kolapsu alebo smrti – do štyroch hodín po zaočkovaní. (Smrteľné prípady po anafylaktických reakciách po tetanovej vakcíne zaznamenali už predtým aj nemeckí vedci.) IOM ďalej zdokumentoval niekoľko desiatok ťažkých zápalov kĺbov ako následok tetanovej vakcíny. Doplňujúce šetrenia odhalili, že mnohé obete očkovania sa neuzdravili a trpia dlhodobými následkami.

V roku 1997 Epidemiology publikoval štúdiu, ktorá porovnávala mieru astmy a alergií u nezaočkovaných detí a u tých, ktoré dostali vakcínu obsahujúcu tetanus. Žiadne z nezaočkovaných detí nezaznamenalo astmu alebo vyšetrenie na astmu alebo iné alergické ochorenia pred desiatym rokom života. Avšak u zaočkovaných detí sa v 23 percentách vyskytol buď astmatický záchvat alebo bolo dieťa vyšetrené na astmu a v 30 percentách boli potrebné vyšetrenia na iné alergické ochorenia. Podobné rozdiely boli pozorované aj u 5 a 16-ročných.

Nová štúdia z roku 2000, uverejnená v Journal of Manipulative and Physiological Therapeutics potvrdila predošlé závery, že deti, ktoré boli zaočkované DPT vakcínou alebo tetanovou vakcínou sú výrazne náchylnejšie k astme alebo iným respiračným príznakom alergického charakteru než nezaočkované deti. Výskum sa viedol od roku 1988 do 1994 a obsahoval údaje takmer 14 000 dojčiat, detí a adolescentov vo veku od 2 až 16 rokov. U detí, zaočkovaných DPT alebo tetanovou vakcínou, bola o 50 percent vyššia pravdepodobnosť vážnych alergických reakcií, o 80 percent vyššia pravdepodobnosť sinusitídy a dvakrát vyššia pravdepodobnosť astmy. Autori výskumu vypočítali, že „k 50 percentám prípadov astmy (2,93 miliónov) v USA u detí a adolescentov nemuselo dôjsť, keby neboli zaočkovaní DPT alebo tetanovou vakcínou. Podobne nemuselo dôjsť k 45 percentám prípadov sinusitídy (4,94 miliónov) a 54 percentám alergických reakcií v nose a očiach (10,54 miliónov) počas 12-mesačného obdobia, keby nedošlo k očkovaniu“.

Aká účinná je tetanová vakcína?
Na Slovensku sa proti tetanu očkuje v troch dávkach trivalentnou vakcínou (kombinácia vakcín proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu). Preočkovanie sa vykonáva v 6. a v 13./14. roku života. Ďalej sa odporúča preočkovať každých 10 rokov, ale vtedy sa podáva už len monovalentná vakcína (len proti tetanu).

Podľa pediatra Dr. Roberta Mendelsohna – otvoreného kritika vakcín – neexistuje žiadny dôveryhodný vedecký dôkaz, ktorý by hovoril ako často je nutné preočkovávať. Počas sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, 40 percent detskej populácie USA nebolo zaočkovaných, no počet prípadov tetanu aj napriek tomu klesal.

Niekoľko štúdií a správ indikuje, že tetanus môže vypuknúť aj u plne zaočkovaných jedincov, a to napriek tomu, že ich hladina protilátok je vysoko nad požadovanou ochrannou hladinou. Napríklad V septembri 2000 uverejnil Canadian Medical Association Journal na svojich stránkach prípad tetanu u pacienta, u ktorého „test na protilátky potvrdil 20-krát vyššiu úroveň protilátok než je úroveň poskytujúca ochranu.

Tetanus a Vitamín E
V roku 1997 publikoval Journal of the American Medical Association štúdiu, z ktorej vyplynulo, že vitamín E „zvyšuje isté klinicky dôležité indexy funkcie T-buniek u zdravých starších ľudí. Neboli pozorované žiadne nežiadúce účinky.“
Zdraví starší jedinci, ktorí boli zaočkovaní tetanovou vakcínou po užívaní 200 miligramov vitamínu E denne, po dobu 6 mesiacov, vyprodukovali viac protitetanových látok ako podobná skupina starších jedincov, ktorí vitamín E nedostávali".