Hlavná stránka Kontakt Mapa stránok

Očkovanie.org

Vaše zdravie. Vaša rodina. Vaša voľba.

Prečo môžeme rozhodovať o štáte, ale nie o vlastnom zdraví a zdraví svojich detí?
Je medicína na takej vysokej úrovni, aby mohla rozhodovať o nás bez nás?
Sú zodpovedné autority skutočne zodpovedné?

Prečo je očkovanie povinné?

alebo kde zostala sloboda voľby

V preambule Ústavy Slovenskej republiky sa spomína úsilie „o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity.“ V súlade s tým je potom priamo v Ústave zakotvené právo občanov voliť si zástupcov, ktorí v ich mene budú štát spravovať alebo sa na riadení štátu priamo podieľať .

Ústava SR

Článok 2, odsek 1 – Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

Článok 30, odsek 1 – Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Ústava teda u občanov predpokladá vysokú mieru zodpovednosti a osobnej integrity a dáva im možnosť ovplyvňovať okrem svojho osobného života aj život verejný.

V ostrom rozpore s týmto základným zákonom Slovenskej republiky však tomu istému občanovi, ktorému bola prejavená taká veľká dôvera, spomínaný zákon a príslušné súvisiace vyhlášky nariaďujú povinnosť podrobiť sa medicínskym zákrokom, ktoré majú slúžiť na zvýšenie ochrany jeho vlastného zdravia .

Na Slovensku existuje povinné očkovanie osôb proti vybraným chorobám, najmä sa týka detí, ktoré dovŕšili určitý vek a tiež osôb pôsobiacich v určitých povolaniach. Zákon všeobecne stanovujúci povinnosť podrobiť sa očkovaniu je zákon 355/2007.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), opatrením na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a na obmedzenie ich výskytu je nariadenie očkovania a podávania protilátok.

Tento zákon ukladá občanovi povinnosť podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam.

Konkrétne špecifikovalo povinné očkovania nariadenie vlády 337/2006 Z.z., ktoré však bolo zrušené (platnosť do 1.9.2007) a nové zatiaľ nebolo schválené. Kým vláda nové nariadenie neschváli, očkovanie by nemalo byť považované za povinné.

Pálčivá otázka, ktorá sa natíska, znie:

Ako sa môže očakávať, že ľudia budú schopní zaujať zodpovedný postoj k otázkam verejného života, ak sa súčasne predpokladá, že nie sú schopní rozpoznať, kde leží ich vlastný záujem, konkrétne, že nie sú schopní učiniť správne rozhodnutia v otázkach vlastného zdravia alebo zdravia svojich detí?

Nariadenie určujúce u zdravých ľudí povinnosť slepo sa podrobiť akémukoľvek medicínskemu zákroku tvrdo potláča jedno z najzákladnejších práv človeka – slobodu voľby. To, okrem ľudskej prirodzenosti, odporuje ako Ústave, tak aj princípom demokratického štátu a predstavuje črtu systému totalitárneho, kde je všetko podstatné určované direktívne. Takáto direktíva navodzuje nepríjemný dojem, že štát je vlastníkom vášho fyzického tela.

Očkovanie je medicínskym zákrokom a treba povedať, že aj pri tých najnevinnejších zásahoch do ľudského organizmu vždy existuje určité riziko poškodenia zdravia. Preto sa medicínske zákroky smú vykonávať výhradne so súhlasom pacienta (ako to stanovuje aj Dohovor o ľudských právach o biomedicíne), ktorý tak toto potenciálne riziko na seba berie. Očkovanie je však výnimkou z tohto pravidla!

Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny - články 5 a 6.

Článok 5

Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. Pred zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách zákroku. Príslušná osoba môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne zrušiť.

Článok 6

Ochrana osôb, ktoré nie sú spôsobilé vyjadriť súhlas

(1) Ako je ustanovené v článkoch 17 a 20, zákrok na osobe, ktorá nie je spôsobilá vyjadriť súhlas, sa vykoná iba v prípade, ak ide o jej priamy prospech.

(2) Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby, či orgánu ustanoveného zákonom.

Názor maloletého sa bude brať vo zvyšujúcej miere do úvahy úmerne k jeho veku a stupňu zrelosti.

(3) Ak v zmysle zákona dospelá osoba nie je spôsobilá vyjadriť súhlas vzhľadom na duševnú poruchu či chorobu, alebo podobné dôvody, zákrok sa môže vykonať len so súhlasom jej zástupcu, inštitúcie alebo osoby, či orgánu ustanoveného zákonom. Daná osoba sa podľa možnosti zúčastní pri rozhodovaní o vyslovení súhlasu.

(4) Zástupca, inštitúcia alebo osoba, či orgán uvedení v odsekoch 2 a 3 dostanú za rovnakých podmienok informácie uvedené v článku 5.

(5) Súhlas uvedený v odsekoch 2 a 3 sa môže kedykoľvek v záujme zúčastnenej osoby zrušiť.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č. 734 z 2. októbra 1997 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 22. decembra 1997. Dohovor nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 1. decembra 1999.

Vzhľadom na to, že očkovanie patrí medzi preventívne opatrenia, je jeho postavenie na Slovensku skutočne zvláštne a výstredné. Pre ilustráciu - dokážete si predstaviť, že by vás niekto nútil, aby ste každý deň v nejakej forme prijímali napríklad vitamín C? Tiež by sa jednalo o preventívne opatrenie, ktorého účinnosť a zdravotnú nezávadnosť však, na rozdiel od očkovania, asi málokto spochybňuje. Ale uzákoniť čosi také povinne?

Z podstaty veci vyplýva, že preventívne opatrenia by mali byť v prvom rade vysoko bezpečné. To znamená, že riziko v súvislosti s ich nasadením by malo byť zanedbateľné. A pre povinné preventívne opatrenia by to malo platiť desaťnásobne.
Je táto podmienka splnená pri očkovaní? Kto ponesie zodpovednosť v prípade, keď nútené podanie vakcíny pacientovi poškodí zdravie alebo ho dokonca usmrtí? Kto sa s čistým svedomím pozrie do očí rodičom dieťaťa, ktoré následkom očkovania utrpelo škodu?
Že to nie sú len hypotetické otázky, ukazujú stovky vedeckých štúdií dokumentujúce riziká očkovania a tisícky prípadov vážneho poškodenia zdravia (aj smrteľného) spájaného s rôznymi vakcínami. Zodpovední ľudia vo viacerých vyspelých krajinách si tieto skutočnosti uvedomujú a svojich občanov do očkovania nenútia .

Napríklad vo Veľkej Británii očkovanie nie je povinné už viac ako sto rokov.
Ďalšími príkladmi sú Nemecko, Holandsko, Kanada, Austrália, Nový Zéland a iné.
V USA je očkovanie podmienkou nástupu detí do škôl, ale dá sa mu legálne vyhnúť (výhradou svedomia, príslušnosťou k náboženskej organizácii apod.), hoci často až s pomocou právnika.

Súčasný hlavný prúd medicíny, napriek mnohým nesporným úspechom, za sebou ťahá aj čiernu stopu závažných omylov s katastrofálnymi následkami, ktoré by nás mali odnaučiť slepo dôverovať všetkému, čo prehlási uznávaná alebo domnelá autorita v akejkoľvek oblasti. Ako príklad môže poslúžiť Dr. Jonas Salk, autor prvej masovo nasadzovanej vakcíny proti detskej obrne, ktorý na otázku, aká bezpečná je jeho vakcína, odpovedal takto:

Otázka, aká je bezpečná, je bezpredmetná. Vakcína je bezpečná, a bezpečnejšia ako bezpečná už byť nemôže.

Jeho vakcína následne nakazila desiatky miliónov ľudí „opičím“ vírusom SV-40 (ktorým bola kontaminovaná), ktorý je spájaný so zvýšením rizikom rakovinových ochorení.

Tento druh vedeckej arogancie nabáda skôr k zvýšenej obozretnosti, ako k presadzovaniu čo najväčšieho počtu vakcín ako povinných u čo najširšej skupiny obyvateľstva, ako sa to na Slovensku deje v poslednej dobe - napríklad snahy o presadenie povinného očkovania starších ľudí, úsilie o zavedenia povinného očkovania proti rakovine krčka maternice u dievčat, a v neposlednom rade úsilie o presadenie zmeny zákona, ktorý by umožnil neposlušných rodičov potrestať pokutou až 50 tisíc korún za každé vynechané očkovanie !

Výňatky z prepisov rokovaní Národnej Rady SR

"...Ďalej oproti pôvodnému stavu legislatívy sa v návrhu zákona stanovuje sankčný postih za nepodrobenie sa očkovaniu, kde sa jeho horná hranica posúva do sumy tých 50 tisíc korún za každé jedno nezúčastnenie sa očkovania, čo pri 22 očkovaniach pri predpoklade, že by sa mohlo tá horná hranica uplatňovať, by predstavovalo až 1 milión 100 tisíc korún sankcia..."

"...Ako som už hovorila, keby sme my takéto deti, teda deti týchto, keby sme my boli na mieste týchto rodičov, budeme týchto rodičov, ktorí sa už obávajú v prípade, že majú podozrenie len, budeme ich sankcionovať tými 50 tisícami korunami? To som rada pán poslanec a pritom štát neberie na seba žiadnu zodpovednosť za poškodenie detí a celá ťarcha či už finančnej záťaže, ale aj morálnej záťaže zostáva na rodičoch, na celej rodine. Všetkých 15 štátov Európskej únie toto očkovanie nazývajú odporúčané, skoro všetky majú tiež vytvorený finančný fond, z ktorého uhrádzajú výdavky spojené s poškodením zdravia detí po odporúčanom očkovaní..."

8. január 2008